Strach, ako súčasť chlapského života.

Autor: Vladimír Mokrý | 18.12.2012 o 4:05 | (upravené 18.12.2012 o 4:11) Karma článku: 4,39 | Prečítané:  418x

  Je tomu pomerne nedavno, co som sedel v jednej malej kaviarnicke s vyhladom do krasnych zahrad. Vsimol som si ako na nedalekej cesticke, predavala mlada slecna knihy. Poprosil som casnika aby mi vinko nebral, ze som hned spat. Po par minutach prehrabovania sa v knizkach som narazil na jednu dost staro vyzerajucu, s krasnym kozenym viazanim. Kedze som cakal na svoju priatelku chcel som si skratit chvilku citanim. Po par minutach listovania v knizke som narazil na pasaz ako sedim v rovnakej kaviarnicke a citam rovnaku knihu. V zapale citania som dospel az na koniec kapitoly. Moja priatelka neprisla. Ked som zacal hladat dalsie kapitoly, vsimol som si ze stranky su prazdne, zjavne cakaju pokial ich niekto dopise. Zmocnila sa ma panika spravadzana velkymi duskami strachu, strachu ktory som dovtedy nepoznal. Strach zo straty milovanej osoby.  

 

Niekolko krat po sebe som si tu kapitolu precital a daval som doraz na vety ktore mi pripominali zaciatky dnesneho dna. Bolo to zaujimave, do podrobna som tam nasiel opis ako som rano vstal, ako som ranajkoval, ale tiez aj ako som sa s priatelkou dohodol ze ju pockam v tejto kaviarnicke. Zaujimave, nic viac som sa nedocital. Ako hovorim, zmocnil sa ma strach. Nebol to ale taky bezny strach, ked clovek nevie co ma robit, ked hlada vsetky moze vychodiska ako sa tomu strachu vyhnut. Bol to praveze pocit uzkosti. Pocit ktory mi naznacoval, ze som prave prisiel o jedinu osobu ktoru som miloval a stale milujem. Odrazu mi svet prisiel az velmi velky. Sedel som tam a hladel do zahrad. Ocami som pomaly prechadzal alejami, od ruzoveho zahonu, cez chrizantemy, ci krasne lalie. Kazdy jeden zahon mi zacal pomaly vykreslovat jednotlive useky mojho zivota, stravene s milovanou osobou. Ruze mi pripominali ako sme spolu sedeli na namesti a hodnotili sme jednotlive vyzori prave prechadzajucich ludi. Hrali sme sa na taku malu modnu policiu. Prave isla okolo slecna v krasnych cervenych satoch. Povedal som jej ze sa mi velmi pacia a viem si ich na mojej priatelke predstavit, niekde na plese. Poznate to, taky klasicky cerveny top s malou ciernou kabelkou. Smiala sa, vraj ci ma pripominat cervenu ruzu a mala cierna kabelka ma posobit ako trn? Dalej sa tam na mna usmievali krasne biele chrizantemy. Tie mi naopak pripomenuli ako sme raz boli s priatelmi v bare, len tak si posediet a niekto jej do vlasov pripol kvietok tejto rastlinky. Povedal som jej, ze vyzera ako dieta kvetou. Odpovedala ze by chcela zazit tu eru, pretoze v tych casoch sa skladala najkrajsia hudba. Nie tak inspirovana drogami a vsade pritomnou laskou, ale prave naopak bola to era ked ludia robili veci zo srdca. Vraj ju v poslednej dobe stve, ako ludia s dokonalym vkusom na modernu muziku, nepocuvaju staru osvedcenu klasiku, a teda eru woodstocku a vsade pritomnych chrizantem. Opat taka mala prednaska, ale nemozem zato, pripomenulo mi ju to. Ako posledne v rade sa v zahrade krasne vynimali lalie. Opat mi ju to nadherne pripomenulo, ked sme boli sami dvaja na malom akustickom koncerte lokalnej bandy, ktora inak spievala aj o lalii. Snazil som sa v ten vecer trafit sa aspon do textu, ale vraj o laliach nic neviem a spievalo sa to presne: „pijes mi krv tak uz sa mrv,zacina prival ja pocitam..kolky mám". Ked som pomaly dorazil az na zaver mojho vyhladu, uvedomil som si, ze tu na dotycnu musim pockat stoj, co stoj. Zacinal sa ma zmocnovat stale vacsi a vacsi strach. Hnany predstavou, ci uz toho najhorsieho, ako je v naruci niekoho ineho, ci nebodaj sa jej prihodila dopravna nehoda, som si pomaly ale isto domyslal vsetky mozne varianty pre alternativny zaver. Je to velmi neprijmeny pocit, ked vam uzkost zviera hrdlo a vy jedine co chcete, je nadychat sa cerstveho vzduchu, aby sa to vo vas nedusilo. Prival cerstveho kysliku by samozrejme urobil povoli aj myslienkam, ktore sa zacinali v tom nezmyselnom kolotoci najhorsich moznych scenarov prepajat jeden cez druhy, az nedavali zmysel. Zacinal som sa upokojovat, pretoze som si spomenul ako mi slubila, ze prijde vcas a male omeskania si nemam vsimat. Vraj by bolo negalantne keby som naopak meskal ja. Strach sa pomaly ale isto vytracal z mojho tela, pretoze som ho zacinal vytlacat z tela pozitivnou energiou a tiez hlavne pozitivnym myslenim, ako sa dnes vsade radi. Este naposled som nazrel do knihy a na moje pocudovanie bola prazdna. Bez akeho kolvek naznaku skrtnutia perom, ci pisacim strojom. Dokonca pri pohlade na stol som mal miesto dvoch poharov vinka dva ovocne pohare plne slahacky a cokolady. V tom mi zacal zvonit telefon. Neprestaval, ba naopak viac a viac zvonil. Prebral som sa, zistil som ze som doma vo svojej posteli a je najvyssi cas vstavat. Uvedomil som si, ze to bol len zly sen, a vlastne nemal by som sa zozierat pre malichernosti, ako napriklad neskori prichod, ci obcasny pokec s kamaratom. Zial, som chlap a ked mi raz na niecom zalezi, obranujem si to a chranim, je predsa jasne ze ak tomu odovzdam srdce, bojim sa o to. Preto je strach na mieste, ak je co i len maly naznak podozrenia.

 

Po prebrati som sa chvilu este prechadzal po byte, spravil som si kavu a naranajkoval som sa. V tom som dostal vyborny napad. Zavolal som svojej priatelke, ze ju dneska budem cakat v kaviarni pri tych kvetinovych zahonoch, co su v tom peknom parku. Povedala, ze vraj mozno bude trochu meskat. Nevadi mi to, pri posteli som si nasiel knizku, ktoru chcem docitat a konecne sa chcem dozvediet ako sa to vlastne cele skoncilo.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?